Prídavný materiál, spájka spája pri laserovom spájkovaní spájacie prvky. Teplota tavenia spájkovacieho materiálu je nižšia ako materiálu konštrukčnej časti. Preto sa pri opracovaní taví iba spájka.
Spájacie prvky sa len nahrejú. Keď je spájka tekutá, tečie do spájacej škáry a spája sa povrchom obrobku (difúzne spojenie). Pre spájkovanie jedného zvaru stačí, keď je prístupná len jedna strana. Tenká medzera medzi konštrukčnými časťami pôsobí ako kapilára. Tekutá spájka je vtiahnutá do medzery.
Pevnosť spájkovaného spoja zodpovedá spájkovaciemu materiálu. S tvrdým spájkovaním, napr. z medi a zinku, je možné dosiahnuť podobne vysoké pevnosti ako pri zváraní. Povrch spájkovaného spoja je hladký a čistý a tvorí skryté prechody k obrobku. Preto ho nie je potrebné dodatočne opracovať. Táto výhoda sa využíva v automobilovom priemysle. Spájkované spoje sa nachádzajú na zadných kapotách alebo na strechách automobilov. Pred lakovaním sa musí diel karosérie len vyčistiť.
Ďalšie použitia nachádzajú uplatnenie v kombinovaných konštrukčných systémoch. Konštrukčné časti z rôznych materiálov je možné len ťažko alebo vôbec nie zvárať, pretože body topenia sú veľmi rozdielne. Takým príkladom je spojenie hliníka s oceľou. Spájkovanie je vhodnou alternatívou pre takéto a podobné spájacie úlohy.